Tire 2

Chuť kokosom posypaného lokumu s orechmi zalievam pravou čerstvo pomletou tureckou kávou kúpenou v markete, ktorú ma naučila robiť správnym spôsobom Burčin. Zvykol som si. Aj na presladenú a od talianskej kávy veľmi odlišnú chuť, ako to majú väčšinou radi, aj na jemné zrnká na jazyku. Aj na štyridsaťstupňové hava sicak, vzduch, ktorý ako keby už dva týždne stál na mieste a oblohu bez jediného mraku, ktorý by aspoň na sekundu zakryl ostré slnko. Klimatizáciou na dvadsaťšesť stupňov schladená izba je pre mňa studenou sprchou, z ktorej som včera dostal nádchu. Vlasy blednú, koža tmavne, tá spálená z ramien už zišla. Už som celkom odolný voči UV, po včerajších štyroch hodinách okolo obeda strávených na bazéne nemám dnes ani fliačik. Viem si objednať jedlo a pitie turecky bez hlúpej gestikulácie, viem komu vravieť kardes, komu agabey, komu bilader, komu adamim. A stále sa učím.

Lokum

Do nedele sme v dome len dvaja so Szabim. Ostatní dnes skoro ráno odišli na blue agent tour po Turecku, ktorú chcem absolvovať až v auguste so slovenskou bandou. Máme namiesto toho v pláne vyraziť do Kusadasi, už nám trochu chýba more a kluby. V Tire neexistuje niečo ako pub, len kaviarne kde chodia starí aj mladí popíjať sladké žbrndy z ameriky, fajčiť nargilu a zabíjať čas na facebooku.

Burcin, Burcu, Szabi, Gurul a Joe

Včera o desiatej večer sme so zamestnancami beledye hrali zápas v aréne pár kilometrov od Tire. Po zápase nás vzali na kopce nad Tire, kde sme pod splnom pili ľadový Efes, najobľúbenejšie turecké pivo, nádhera. Postupne nás ubúdalo, až som ostal sám s troma chlapíkmi. Mad manom, ktorý nám pískal zápas a ak sa minútu nesmial na nejakej sprostosti, človek mal pocit, že mu niečo je, chlapíkom, ktorý hrá futbal za miestny klub, vlastní obchod s potravinami a ktorého meno si nepamätám a Šerefom, vedúcim tlačového oddelenia v Tire. Po piatich pivách sa im rozviazali jazyky, Šeref vedel celkom fajn anglicky, prekladal ďalším dvom. Bol som ako na krížovom výsluchu, pýtali sa milión otázok ohľadom mňa a žien, mojich názorov, postojov atď až kým ma konečne schválili. Šeref mi daroval otvárač na pivo Efes v tvare futbalovej lopty, ktorý reval góoool pri každom ďalšom otvorenom pive a o ktorý ma požiadal futbalista výmenou za iný darček pred mojim odchodom z Turecka. Tiež mi sľúbil päť ayranov denne kedykoľvek sa zastavím v jeho obchode. Ayran mi totiž chutil čím ďalej tým viac, včera som stretol Nežmeho, nášho bodyguarda s dvoma kartónmi dvojdecových kelímkov a tri mu vzal a exol, čo si všimol Šeref smejúc sa, že zaspím ako kojenec. Mal pravdu, o druhej poobede som padol ako mŕtvy.

Západ slnka nad Tire

Pozhŕňali sme prázdne fľaše piva na hromadu pre otrhaného chlapíka, ktorý sa občas zastavil na starom skútri a vzal všetko sklo, čo našiel a vracali sa späť dole do mesta. V Turecku sú pred jazdou autom povolené cca dve pivá, Šeref ich mal v sebe päť, preto išiel celú cestu pre istotu štyridsiatkou. O tom, že semafory a polícia sa tu ignorujú a klaxón je jedna s najdôležitejších foriem komunikácie medzi vodičmi snáď písať nemusím. O štvrtej som zaspával, aby som mohol o tri hodiny znova vstať na raňajky a prejsť sa pol hodinu k bazénu, kde som mal ďalšie tri hodiny učiť decká plávať.

Mančaft

Decká boli zdravo drzé a často sa smiali. Na bazéne boli väčšinou len drobci zo základnej školy, ktorí sa učili plávať, na baskete cca desaťroční chalani a na volejbale násťročné dievčatá. Väčšinou sme slúžili ako asistenti trénerov, pre krpcov sme boli atrakcia takže ich športy viac bavili a neflákali sa. Na baskete bol hlavným trénerom dve desať vysoký drsný chlapík Mustafa, ktorý vraj kedysi hrával v tureckom reprezentačnom týme, decká väčšinou trénoval Korhan, ktorý pracoval aj ako oficiálny rozhodca a z desiatich trojbodových dával priemerne sedem. Volejbal trénuje milá dvadsaťročná študentka z Bornovy s pekným úsmevom a piercingom v uchu. Má ma rada, pretože ma zbožňujú jej teenagerky, ktoré nerozumejú prečo sa mi nepáči prezývka Edward alias Robo Patizón.

Volejbalistky

Stihli sme už dve svadby, každá z trochu iného súdku. Prvá bola chudobná kurdská svadba v dome s podlahou z udupanej zeme a približne sto ľuďmi, kde nás učili tancovať a prechádzať si všetkými svadobnými rituálmi, takže sme na hotel prišli potetovaní henou a o pár dolárov ľahší. Kurdov tu vo všeobecnosti nemajú veľmi radi, pretože žijú špinavším spôsobom života, sú chudobní a občas sa správajú ako cigáni. Tých tu majú tiež, v Turecku ale stále kočujú a presúvajú sa z mesta do mesta, rozhodne ich je menej ako na Slovensku.

Druhá svadba bola svadba syna člena mestskej rady v obrovskej olivovej záhrade, prestretými stolmi, mnohočlenným personálom a tisíc pozvanými hosťami. Tá sa viac približovala k európskym svadbám, jedlo sa, pilo sa, tancovalo sa.

Minulý víkend k nám prišli noví hostia z Nemecka. Vlastne to boli Turci žijúci v Nemecku, holdujúci všetkým adrenalínovým športom ku ktorým bolo treba padák. Vyviezli sme sa s nimi nad Tire, povystierali padáky, poskákali dole, zviezli sa o dve hodiny neskôr späť, aby sme ich znova pozbierali na pristávacej ploche. Nám bohužiaľ skákať zakázal major, nechcel nič riskovať.

Lietanie nad Tire

V stredu sme boli pozvaní na večeru ku Gorusukovým – Onur síce ešte ostal v Izmire, povečerali sme ale s jeho bratom Gururom a rodičmi. Bývajú v luxusnej, ešte nedokončenej štvrti Tire, kde som si najviac uvedomil kontrast v životnej úrovni Turkov. Jedlo bolo skvelé, o týždeň neskôr sme pozvaní do ich broskyňovej záhrady so 600 stromami a na ich rodinnú “vodnú vojnu”, čo to presne je neviem, necháme sa prekvapiť.

Každé turecké meno má presný význam, napríklad Onur je česť, Gurur pýcha. Čo znamená Murat neviem. Murat bol zvláštny týpek s nášho hotela. Najprv sme si mysleli, že ho vlastní, neskôr vyplynulo, že je len jeho správca. Na jednej strane sa často doma motá s červenými očami a človek ho stretne niekde na ulici s fľašou piva, na druhej je krstným synom dôležitého tureckého politika a navštevuje ho tu každú chvíľu nejaký vplyvný známy. Bol mostom medzi Tire a Ankarou, vyjednával u vlády rozpočet a podmienky pre Tire a zároveň informoval členov vlády a parlamentu o miestnej situácií. Mňa si z neznámeho dôvodu obľúbil, pár dní dozadu sme vstali neskoro na raňajky, pre mňa spravil skvelý tradičný zapečený sendvič typický pre Tire s čajom a kávou a ostatných poslal do obchodu, nech si kúpia niečo sami. Občas mám pri ňom pocit, že vie niečo čo my nie, občas nás vyslovene prosí aby sme po polnoci nevychádzali z hotela aj keď tu každý tvrdí, že kriminalita je nízka. Pár dní dozadu sme spolu s ním mali pool party pri fontánke s komárími larvami, Pedro mal narodeniny a priniesol svoj portugalský likér, Szabi maďarskú pálenku a Murat tureckú vodku s redbullmi. Alkohol sa tu príliš nepije, pretože je vďaka obzvlášť vysokej spotrebnej dani z náboženských dôvodov dosť drahý a teplé počasie človeka väčšinou zmôže skôr.

Murat

Každý utorok sa koná bazar. To znamená, že ulice v okolí centra sa stanú neprejazdnými, zatienia sa plachtami podoprenými na drevených koloch a tisíce ľudí z Tire a okolia predáva a nakupuje svoj tovar. Vzali sme ovocie a pol kila tureckej halvy, kilo lokumu (turkish delight) a čerstvú kávu. Po uliciach nás viedol Gurur, ktorý bol očividne rád, že má cez prázdniny ako zabíjať čas. Šestnásťročný chalan vyzeral mladšie, ale bol miestnym premiantom - v štátnych testoch mal najvyššie skóre na škole, rozprával takmer plynule anglicky a bol najlepším hráčom basketbalového týmu napriek jeho malej výške.

V pondelok sme sedeli na terase, pričom sa odrazu spustil požiarny hlásič a z domu sa začali valiť kúdole dymu. Vbehol som dnu zistiť čo sa deje, keď som zbadal Murata s rúškou ako mi kýva, že mám výsť von a uvedomil si, že dym rozhodne nesmrdí ako pri požiari. Po pár minútach Murat z domu vyšiel a ozrejmil nám, že to je spôsob ako tu zabíjajú komáre a hmyz. Tri hodiny bol síce dom neobývateľný, dym ale účel splnil.

Čakanie na vydymený dom – maďarský bič a Burčin

Zajtra mierime konečne k moru, Kusadasi volá. Nemám príliš času a občas už ani náladu písať, pretože informácii, ktoré sa mi zdajú zaujímavé je príliš veľa a je čím ďalej ťažšie ich upratať. Snáď sa aspoň niekto v tom chaose vyzná a nepíšem sem zbytočne.