Have Yourself a Merry Little Christmas

Have Yourself a Merry Little Christmas

2006

Čerstvý sneh im vŕzgal pod nohami a veľké vločky oblizovali tvár. Miloval ten zvuk. Jediné teplo, ktoré cítil, bola ruka Juicy ťahajúc ho niekam preč. Závoj hmly mäkko zakrýval svet a zvýrazňoval slabé zvuky z okolia. Skromné domčeky s vysokými komínmi kašľajúcimi čierny dym občas vystriedali novostavby a nevkusné luxusné vily vysvietené ako pristávacie dráhy americkými vianočnými žiarovkami a plastovými Santa Clausmi vyrobenými v Číne. Niekde na druhom konci dediny smutno brechal pes a občas sa okolo prekĺzalo zablúdené auto. Posledné roky sa mu zdalo, že ich je všade priveľa, hlavne na štedrý deň. Pred hlavnou cestou pokrytou menšou vrstvou snehu, špinavého od posýpky, odbočili na bielu pláň a hodili sa do metrového záveja len pár krokov od kríža čerstvo obloženého vencami a horiacimi sviečkami.

Hľadiac mu do očí svietiacich na spokojnej červenej tvári vyštípanej od mrazu pomaly vytiahla malú krabičku, ktorú jej pred pár minútami dal. Opatrne ju otvorila a do dlane sa jej skotúľal prsteň. V jeho očiach sa prsteň podobal na ňu- jednoduchý a krásny, s jemným gravírom a ľahko ružovým kameňom. Pozrela sa na neho s prekvapením, šťastím a neistotou v pohľade zároveň. Uškrnul sa.

"neboj sa, žiadny návrh"

Teraz sa uškrnula aj ona bez slov na jazyku. Videl, že jej to ešte chvíľu potrvá.

"keď som ho videl vo výklade, skrátka som chcel, aby si ho nosila ty"

Nastokol jej ho na prst a ona ho s úsmevom pobozkala.

Ešte chvíľu akoby volila slová a nakoniec sa rozhodla.

"A teraz je rad na mne..."

2007

Kráčal sám s foťákom a cigaretou v ruke po okraji Trnavy. Drobné kvapky ľadového dažďa mu stekali po presiaknutej bunde a svetlo z pouličných lámp sa mu lámalo v tabakovom dyme a vlhkých očiach. Prekvapene sledoval vlak hučiaci po štreke okolo a očami prehľadával prázdne vozne. Z Prahy prišiel len pred pár hodinami a odvtedy sa nevie nasýtiť matkinho vianočného pečiva, stromčeku a horiaceho kozubu. Pri pomyslení na ne zahasil cigaretu, posledný krát prestavil clonu, nafotil pár záberov a pobral sa domov.

Ešte včera sedel na špinavej internátnej izbe stresujúc sa nad výsledkom predtermínov. Na monitore mu svietila správa od Kráľovnej, či si nejde nervozitu vybiť do spŕch. Preklikával sa internetom, až kým ho podvedomie nezaviedlo tam, kde obvykle. Na social network a profil Juicy. Už týždeň sa na ňom nič nové nedialo, napriek tomu pred ním trávil kvantá času. Prehliadač zamrzol, notebook má od doby, keď si odniesol Juniho Juicy spôsobený nával emócií, problémy s pevným diskom. Neboli spolu v kontakte už niečo cez mesiac. Dopil pohár whiskey na stole, vyfúkol posledné kolečká melónového dymu z vodnej fajky, Kráľovnej napísal "OK" a zaklapol veko notebooku. Sadol si na posteľ a neúspešne sa pokúšal dešifrovať alebo aspoň upokojiť chaos v hlave.

O pár minút vchádza do o tretej ráno inak prázdnych ženských spŕch, už ju počuje dnu. Otvára dvere na jej sprchovom kúte, z ktorého sa valí kúdol bielej pary, neúspešne sa pokúsi o úsmev, zhodí zo seba uterák a vkročí dnu.

Žujúc mamine medovníky má zvláštny pocit, že kým sa prvá polovica jeho mozgu váľa v sladkých drogách a vo Vianociach, druhú sťahujú kŕče bolesti a zúfalstva. Prelepil posledný kus baliaceho papiera, vzal krabice do rúk a pod pazuchy, poukladal ich pod stromček k ostatným, z baru vytiahol 30 ročnú metaxu, pridal sa k rodine v jedálni a nalievajúc prípitok nechal otca predniesť príhovor.

Pri pohľade na rodičov, ako s detským nadšením čakajú, kým rozpára obal na prvom darčeku, sa mu konečne na tvári usadí úsmev. O pár minút si úlohy vymenia, ale jeho pohľad z nich pomaly skĺzol a mieri do prázdna. Občas je vďačný za malý dar flegmatizmu, čo v sebe má. Vytrhne otcovi kameru, namieri ju na jeho spokojný výraz, ako si otvára balík s novou košeľou, holiacim strojčekom a kravatami a znova je schopný užívať si vianoce.

2009

Pozerá sa von z okna blízko Michalskej brány a nevie, či spokojnosť, ktorú cíti v žilách spôsobuje šálka vrelej čokolády, voňajúc mu pod nosom, alebo Mača ticho sediace oproti. Kým si lyžičkou naberá ďaľšiu dávku a necháva si ju rozpustiť na jazyku, sleduje jej olivové oči, ako si ho premeriavajú. Už znova ich nevie prečítať, preto sa radšej ďalej venuje čokoláde a dúfa, že sa nejakej reakcie dočká.

Pri prechode Starým Mestom premýšľal, aký mala vôbec jeho návšteva zmysel. Kým ju išiel odprevadiť na bus domov, zavolal Ochlastovi, ktorého nevidel snáď milión rokov. So zvláštnym pocitom, že o pár dní už nebude jeho, Mača pobozkal a nachvíľu ho prepadol smútok. Pred Ochlastom to na sebe nedal poznať a pobrali sa k Čertovi o pár metrov vyššie. Na zimu a aj preto, že to boli oni dvaja si dali dve vodky a čaj. Prekvapivo zistili, že nie je toho, čo si chcú povedať príliš veľa a tak sa po dvoch hodinách znovu rozišli. Začalo snežiť.

Junimu trvalo pár dlhých minút, kým sa dostal na Nivy a nasadol na bus. Prikryl si uši Kossmi a Iriver mu začal servírovať celkom náhodne a nevhodne Foo Fighters. Fuj pekné spomienky. Sledoval srnky zúfalo hľadajúce kus jedla len pár metrov od D1 a premýšľal, či ešte niekedy zažije pohodové vianoce pri hlúpych filmoch, ktoré ho bavia, s presladeným pečivom, ktoré mu chutí a s pošahanými ľudmi, ktorí ho milujú tak, ako kedysi.

Prestrel stôl, zapálil sviečky, rozsvietil stromček, na gramofóne roztočil platňu matkinho obľúbeného božského Káju s jeho koledami, vydanú v osemdesiatych rokoch, kúpenú na blšom trhu v Praglu a pri vôni kapustnice hladný, kašlúc na pôst, chrúmal oplátky. Keď sa dočkal zvyšku rodiny a znova počul otcov každoročný príhovor, vravel si, že ho o rok pripraví sám. Odpil si z pohára a tlačil do seba ovocie, kým dojedli aj ostatní.

O pár hodín neskôr kráčal vianočnými ulicami opäť bez snehu na "polnočnú" do Tétéčka za chalanmi, aby si uvedomil, že sú to aspoň priatelia, na ktorých sa dá občas spoľahnúť.

2010

Have yourself a merry little Christmas
Let your heart be light
Next year all our troubles will be
out of sight
Have yourself a merry little Christmas
Make the yule-tide gay
Next year all our troubles will be
miles away
Once again as in olden days
Happy golden days of yore
Faithful friends who were dear to us
Will be near to us once more
Someday soon, we all will be together
If the Fates allow
Until then, we'll have to muddle through somehow
So have yourself a merry little Christmas now.

Chapter XY

Strangers

Sedím na špinavých schodoch, oči ma pália od slnka znásobeného pražským smogom, dym z cigarety obteká tvár. Etymotic research zalieva myseľ Spanish saharou a vedie ma stále hlbšie. Znovu niekam, kde som predlho nestál. Ale že už bol čas. Možno sa snáď miliónty krát s niečím unáhlim ako mi je to vlastné, šanca na výhru minimálna.

..............................................................................................

Začalo to nevinne a skvelo pred pár mesiacmi. Vlastne sú to už veky. Trieskajúce dvere a hlučné spolubývajúce Junimu rozlepili oči. Znovu mal chuť vraždiť ako každé ráno, keď ho zobudí ich absencia citu k spáčom. Ešte chvíľu sa neúspešne pokúšal vrátiť do hladiny alfa, načiahol sa pod posteľ po notebook, zadal prihlasovacie údaje a so zívaním odklikol. Na ploche mu zasvietila správa od nej. Našla ho a napísala mu. Na trieskajúce flatmates okamžite zabudol.

Kučeravú blondínku odprevádzal na kolej a po ceste domov mu nedalo, aby sa znovu nezastavil na twin párty, ktorú sčasti organizoval. Účastníkov značne ubudlo, preto to vzdal a kráčal smerom k svojej posteli, s telom zahriatym koncoletným počasím, srdcom zahriatym alkoholom v krvi. S nepríjemným pocitom niečoho nedokončeného ho v strede sledu myšlienok zastavil obraz dievčaťa plačúceho na lavičke. Do tváre jej nevidel, ale prisadol si a chvíľu mlčal. Otočila sa na neho s pohľadom iným ako čakal, v očiach mala smútok, otáznik a vďaku zároveň. Stručne sa jej spýtal, čo ju trápi a ona po chvíli začala rozprávať. Krátko a pomaly, ale spôsobom, že si človek pamätal každé jedno slovo. O niečom podobnom, čím si on už raz prešiel. Vzťahy tak nezmyselné a ľahostajné točia so všetkými, nech si svoje emotívne rozhodnutia snažia zdôvodniť akokoľvek racionálne. Raz stačilo, ale teraz s vďakou. Nerozumie doteraz tomu poryvu nesebeckej nálady, za ktorý je čiastočne vďačný, pretože nie sú aj naďaľej cudzinci bývajúci pár krokov od druhého dverí, nevediac o sebe navzájom. Skončila, začal. Dlhšie, pomalšie, dal všetko, čo mal. Prestala plakať a začala dýchať, napriek tomu z nej bezmocnosť kypela ďalej. Nastala medzi nimi chvíľa ticha, nie trápna, nie nezmyselná, nie tá, čo sa snažíte silou mocou vyplniť. Mohol to byť prvý signál, mohol si všimnúť, ale pravá hemisféra bola dávno učičíkaná v alkohole a sile momentu. Pomaly sa postavil a s lacnou frázou že "všetko bude fajn" kráčal preč. Dokázal jeden a pol poschodia. Nedalo sa, nohy neposlúchali, ťahalo ho späť ako bungee lano v momente najvyššej potenciálnej energie. Plynule sa otočil a stúpal stále vyššie. K nej. Zdvihla k nemu svoj mačací pohľad, tentokrát so značnou dávkou zvedavosti. To ho ukľudnilo a povzbudilo zároveň. Asi si to všimla, pretože sa kútiky jej pier pohli do takmer nebadaného úsmevu. Tá otázka visela vo vzduchu.

"Nechceš sa nachvíľu prejsť?"

Nepamätám sa, čo odpovedala. Bolo to viac menej jedno. Vstala a šla. S cudzím človekom, netušiac kam. To bol začiatok konca noci, ktorú mu z hlavy nikto nevygumuje.

Zastavil sa u seba, sucho v ústach nedokázal zakryť ani chaos, ktorý sa vo ňom pomaly prebúdzal. S krabicou džúsu sa pomaly niesli známou, ešte rozbitou cestou na strechu Prahy. Z úst mu vychádzali slová, o ktorých nič netušil, ale vedel, že sú jeho. Zdanlivo nezmyselné vety, ktoré občas pre neho znamenajú tak veľa, ale nevysloví ich zo strachu, že ich nikto nevypočuje alebo nepochopí. Ona ich hltala a po chvíli aj odpovedala. Čím vyššie boli, tým sa zdala uvoľnenejšia, ako keby všetko ťažké nechala pod kopcom. Vzal ju na svoje miesta, kde vám Praha pod nohami spokojne odpočíva po celodennom strese a zhone a prenáša na vás svoj neobvyklý kľud. Pár minút len ticho sedeli vedľa seba, keď sa ona začala pýtať hlúpe otázky a on sa zmohol len na hlúpe odpovede. Čas nebežal a oni sa vznášali niekde v bubline, ktorá ich až do momentu kedy praskla izolovala pred realitou.

Na byt sa nevrátil, chcel ju odprevadiť späť ospravedlňujúc si to potrebou skontrolovať vývoj konca párty. Na chodbe stále sedelo pár podnapitých ľudí. Rozšírili kruh o dve miesta. Segrinmu spýtavému pohľadu sa snažil odpovedať, že má všetko pod kontrolou. Tak naivne ako Riško Sulík. Ďalej to neriešila, asi jej to bolo viac menej jedno. Mača sedelo potichu vedľa neho a keď sa po chvíli začal až príliš pomaly zberať domov, odišla na izbu. V hlave sa mu miešali myšlienky, tentokrát bez viny alkoholu. Má priateľa, kašli na to...kráčal stále pomalšie na koniec chodby, ale hlas toho druhého slabol. Otočil sa. Zrýchleným krokom sa vrátil a zastal pri jej dverách. Asi minútu sa nepohol, kým mozog úplne rezignoval. Zaklopal.

Otvorila dvere a pozrela na neho rozmazanými očami. "Ja to musím skúsiť," bola asi tá najhlúpejšia veta, ktorá ho mohla napadnúť a ktorú vyslovil sekundu predtým ako ju pobozkal. Až príliš citu a jej úžasné pery...."Keby si to nespravil, už by som si myslela že..." nedopovedala. Nemusela. Chytil ju za ruku a viedol na lavičku, kde sa stretli. Pod kamerou, ktorú sleduje vrátnica to nebolo úplne ono, preto po chvíli zmizli niekam, kde mohli byť nerušení sami.

..............................................................................................

Ešte predlho ležali vedľa seba. Nedokázal pochopiť ako je možné, že si nezapamätal tie jej oči, ktoré ho hypnotizovali napriek rozmazanej riasenke, videl ju už predsa toľkokrát predtým, ale nikdy si ju nevšimol. Slnko sa začínalo hlásiť do služby a oni začínali klesať do skororeality. Posledný krát ju pobozkal a odkráčal domov. Zaspal ako dieťa.

..............................................................................................

Neozval sa jej, nechával si pár dní, kým si utriedi bordel v hlave. Predbehla ho. Odpovedal. Stretli sa znovu. A znovu. A znovu. A znovu... Neúspešne sa bránil citom voči tej čarovnej osôbke. Bolo to až príliš dobré.

.............................................................................................

Zmrvil to, ona ešte viac. Chcel späť ale už sa nedalo. Bola pre neho dávkou heroínu. Začínal vnímať, že by mal prestať, ale už zašiel príliš ďaleko. Absencia spiatočky je hrozná vec...hlavne, keď je životne potrebná.

.............................................................................................

Priateľ jej zabookoval letenky k sebe. Týždne nerozhodný človek sa zmenil švihom čarovného prútika. Šla...

.............................................................................................

Znovu sa stretli. Mala okolo seba nepriestrelný pancier. Cítil sa, ako keby mal znovu šestnásť a žalúdok z olova....

............................................................................................

Vídali sa čoraz menej, keď už sa skoro rozplynula, zjavila sa znovu, o tretej ráno s alkoholom v krvi a ponukou, ktorej sa nedá odmietnuť. On to dokázal, pretože v tom bol až po uši. Sexuálny apetít sa hlásil, zrejme prvýkrát ho dokázal úplne odignorovať. Vtedy mu došlo, ako zle na tom v skutočnosti je.

............................................................................................

Pár mesiacov neskôr. Mala narodeniny. Po dlhej dobe ju zavolal von, vymyslel darček, odbíja jeden termín za druhým, aby stihol večer. Chcel ju vidieť, pretože o nej už takmer nič nevedel. Súhlasila.

.............................................................................................

Presunula termín o deň neskôr

.............................................................................................

Hodinu pred druhým termínom ho zrušila. Na neurčito. Kôli vínu s kamarátkami.

This was to be my final hit. But let´s be clear about this. There are final hits and final hits. What kind was this to be?

..............................................................................................

Možno by som sem mal pridať niečo viac, na koniec. Problémom je, že ten sa nekoná. Len druhý príbeh. Je hlúposť očakávať viac. Na začiatku mala ona zlomené srdce, on bol v pohode. Na konci je ona v pohode a on znovu hľadá sám seba. Naivne čaká vďaku alebo úctu, pomocnú ruku v čase, kedy blúdi labyrintom. Ide daľej a neobzerá sa napriek tomu, že za ním chobotnica minulosti naťahuje chápadlá. Naivne tu pre ňu bol vždy, keď to potrebovala, ona sa mu otočila chrbtom vždy, keď potreboval on ju. Preto abstinuje a dúfa, že ďaľšiu dávku už nikdy potrebovať nebude. Nie kikaínovú...

And now our love has been forgotten like it was never there

We're just sitting here like strangers

You gave me yourself for just a little while

But it was you, it was really you

The space between us will not be beat

Oceans and past lives

We were lovers