Chapter 4

Sail Away

Každý jeden z nás by mal aspoň raz za život stretnúť Človeka. Väčšine sa to našťastie podarí viackrát, pár chudákom ani raz. To, čo sa skrýva pod veľkým písmenom je ťažko definovateľné, ale pokúsim sa. Človek je niekto, pri kom neexistujú trápne chvíle ticha, ale príjemné mlčanie. Niekto, pri kom máš pocit, že sa skutočne rozprávate, skutočne ťa počúva a nečakáš len na svoj rad na slovo. A to isté platí pre neho. Niekto tomu vraví láska. Kravina. Ok, forma lásky to možno je, ale to slovo zbytočne zaškatuľkováva podstatu niečoho nekonečného medzi štyri steny. Áno, malo by to platiť vždy medzi milencami, ale toto...puto...môže rovnako viazať hocikoho s hocikým- priateľov, kolegov, matku a stratené dieťa, spolusediacich vo vlaku, starca a vnuka, susedov...

Juni našiel svojho prvého Človeka ešte ako malé dieťa. Bol ním vysokoškolský profesor termodynamiky, vedec, ktorý mal ako jediný trpezlivosť odpovedať na jeho otravné otázky, ktoré zožierali už pár mesiacov jeho rodičov. U Juniho matky sa to končilo vždy rovnako:

-mami kedy zhasne slnko?
-neviem
-a prečo autá nemajú tri kolesá aby išli rýchlejšie?
-hmm
-a čo je tamto za továreň?
-neviem
-ty nič nevieš!!!

Otec si odpovede, ktoré nepoznal začal časom vymýšľať, ale Juni to rýchlo zistil a nadával mu do klamárov. Profesor, ktorého meno ani tvár si už Juni ani jeho rodičia nepamätajú, sa na jeden deň zjavil v ich životoch na prechádzke pod vysokohorskou chatou a rovnako nečakane aj odišiel. Všimol si nekonečne zvedavé otravné decko a jeho zničených rodičov a namiesto toho, aby prešiel bez povšimnutia okolo nich, tak ako ostatní, začal odpovedať na Juniho otázky. Rodičov to trochu zaskočilo, ale po formálnom zoznámení sa neubehlo ani desať minút a Juniho vďačne prenechali Profesorovi pod dohľadom až do večera. Juni sa tešil zmene a hlavne prvej osobe, ktorá bola schopná odpovedať na jeho otázky. Na všetky. Vždy ho fascinovalo svetlo. Slnko, iskry na vodnej hladine, fázy mesiaca, hviezdy... Profesor vždy poznal odpovede. A obľúbil si ho. Prvýkrát vyschla studňa Juniho otázok skôr, ako trpezlivosť odpovedajúceho. Na druhý deň po Profesorovi Juni a hlavne jeho fotrovci pátrali bez úspechu. Jediné, čo mu ostalo, bol malý sklený hranol lomiaci svetlo, ktorý mu odovzdal správca chaty ako darček od neznámeho profesora. To bola Juniho Jednotka.

Ubehlo pár rokov a Juni stretol Dvojku a Trojku. Obaja patrili medzi jeho najlepších priateľov, jeden je ním dodnes. Po nich prišlo niečo nové... Juicy...

Prvýkrát ju zbadal na strednej, pri pravidelnej nudu zabíjajúcej prechádzke do bufetu. Ak niečo Junimu na strednej vadilo, bola to nuda. Nuda na hodinách, nuda medzi nimi, nudní profesori, nudní spolužiaci, len prehrávač s hudbou a pár jednotlivcov, ktorí ho držali na hladine kde to bolo všetko únosné, dokonca v pohode.

Vychádzala hore schodmi, usmievajúc sa na neho, bežala do triedy a o pár sekúnd naspäť, zanechávajúc za sebou príjemnú vôňu čerstvo umytých vlasov. V krátkych športových nohaviciach, ktoré príliš nezakrývali úžasné nohy (pre jedného Človeka špeciálne potvrdzujem, že mala krásne kolená). Obrovská aura energie, ktorá sa vznášala okolo tohto malého človeka (Juicy mala prezývku Malé Pivo) prebrala aj Juniho. Pristihol sa, že stojí na mieste a usmieva sa ako idiot, čo si očividne všimla aj profesorka postávajúca o pár metrov ďaľej s pobavene skrivenými perami. Juni sa na ňu uškrnul a šiel ďaľej, so skleným pohľadom a myšlienkami zaseknutými niekde vzadu...

O pár dní si v jedálni omotával šál okolo krku a čakal na Stratopelta, s ktorým šli na pravidelnú pondelkovú kantičiarsku skúšku. Stratopelto sa zjavil s dvoma prvákmi.
-chcem ti niekoho predstaviť.
Juni chvíľu len stál s úsmevom, ktorý nedokázal potlačiť, potom jej podal ruku a pobozkal ju na líce. Super voňala. V ten deň sa s ňou prvýkrát zhováral.

Suplovaná hodina dejepisu. Juni si čarbe na obrus a otočí sa na Stratopelta. Sedia spolu druhý rok.
-pojdeme dnes za ňou? Stratopelto sa uškrne a z jeho výrazu sa znovu nedá nič vyčítať.
-si sa namotal, čo?
-doriti videl si ju? Rrrrr....
-uvidíme...

Prišla za nimi sama. S kamoškou. Potom oni za ňou. Ona za nimi. Bez kamošky. Oni za ňou. Stratopelto za ňou. Juni za ňou. Ona za Stratopeltom...

-Vieš o tom, že Juicy dáva Stratopeltovi ehm...signály?
-Nie...
Juni bol naštvaný, ale snažil sa nedať to na sebe poznať. Boli s Mysteriom a Alexom na ceste z Káčka domov. Spokojnosť z piva v žalúdku sa mu veľmi rýchlo vytrácala.
-tak doriti ja s ním sedím celý deň za tou blbou lavicou a on nepovie ani slovo, už asi mesiac, odkedy prišla Juicy má nejakú ponorku alebo čo, ja mu poviem že ju chcem a on nič, drží hubu a teraz sa dozvedám o nich veci od teba? Krása!!!
-asi práve preto ti to nepovedal... vie, že ju chceš...
Juniho to stále neprešlo
-sme kamoši nie? Keby mi povedal že ju chce a ona má záujem, tak sa do toho viac nemiešam...
-jasné, ale on ju nechce
-čo? tak v čom je potom doriti problém!?
-no v tom že chce Maťu...ale tá ho nechce...dáva si posledný pokus...keď to bude definitívne pasé, pôjde za Juicy
-omg to čo je??? Juicy je akože jeho plán B?
-asi tak
-no popiči...
-asi tak...

Juni sa to snažil celé nechať plávať. So Stratopeltom sa skoro nebavil, s Juicy len keď sa tomu nedalo vyhnúť. Dni sa plazili a začínalo toho byť na neho príliš. Ale prešlo pár týždňov a veci sa pohli.

Mysteria si zapálil philip morrisku a pozrel na Juniho.
-píšu si spolu, ale už ho nechce. Vraj ho Ignoruje. Neodpisuje mu.
-len tak odrazu?
-netuším, čo sa stalo. asi ju už prestalo baviť, že ju nechce.
-ale on ju chce
-no teraz už áno, ale asi je trochu neskoro
-takže ho odkopla Maťa a teraz ešte aj Juicy?
-hmm... chcel všetko a nemá nič
-asi má čo chcel, čo čakal?
-ešte mu dávam šancu, sústredko sa blíži...
-aha ozaj...no som zvedavý, snažím sa to celé nejak obísť, so Stratom si povieme dve slová za deň, nie je to nič moc
-jo jo, vydrž ešte chvíľu a uvidíme

O pár ďaľších dní sa Juni začal baliť na sústredenie, zvedavý, ako to už len môže celé dopadnúť. Napadlo ho viac variant, ale ani jedna sa nezhodovala s tým, čo sa malo stať. Rozhodol sa Juicy vypustiť z hlavy. Úplne. Podarilo sa. Na pár týždňov.

Juni sedí v kresle s alkoholom v krvi aj v pohári, ktorý mu práve rozlial obézny prvák. Posiela ho pre ďaľší a spieva do Stratopeltovej gitary. Nebezpečne blízko vedľa neho sa opiera Magda a stále ho niekam ťahá za ruku. Zatiaľ sa úspešne bráni. V kresle vedľa sedí Juicy a tiež si pospevuje. Nad ňou sa s gitarou skláňa Stratopelto, hrá songy, ktoré Juicy miluje a napcháva ju slanými tyčinkami, ktoré má rada. Hudba zalieva miestnosť a Digiho to očividne zatiaľ netrápi...
Sail away, it's time to leave
Rainy days are yours to keep
Fade away, twilight is calling my name
You will stay, I'll sail away

Občas sa Junimu s Juicy stretne pohľad, ale po pár stotinách ho od seba odtrhnú, pretože majú chuť vybuchnúť smiechom nad tragikomickosťou celej situácie. Idylka...
Juni sa konečne pozrie na Magdu. Má na sebe žlté tričko dokola popísané anglickým textom.

-Magda, čo nám chce povedať tvoje tričko?
Magda sa s na neho s úsmevom pozrie
-Chceš ma prečítať?
-No ehm...podľa toho ako to myslíš
-Poď niečo ti ukážem

Napriek tomu, že tušil, čo môže od Magdy čakať, jej konečne dovolil odviesť ho za ruku preč z tej šibnutej situácie. Magda ho zatiahla do spŕch. Do ženských.

-tak chceš ma prečítať?
-chcem vedieť čo máš na tričku
-dnes je Valentín
-viem...?
-nemáš pre mňa darček?
-...nie...mal by som?
Prikývla. Juni ju pobozkal na líce.
-viac ti nemôžem dať, Magda toto je trápne...
dvere sa rozleteli a do kúpeľne vleteli baby, ktorým Juni v duchu miliónkrát ďakoval. Keď ich tam uvideli, vyčarili buď pobavené alebo otrávené grimasy.
-sory, nebudeme vás rušiť
Juni sa od Magdy čo najrýchlejšie odtrhol
-nerušíte, akurát odchádzam

Vyrútil sa zo spŕch hľadať tučka, ktorého poslal pre pohár. Potreboval niečo tvrdé. Čo najrýchlejšie. Našiel ho, vzal mu pohár s celou fľašou vodky a zišiel o poschodie nižšie. Nalial si dva panáky, exol ich bez brzdy, s výdychom sa oprel v kresle a čakal, kým ho prestane páliť vodka v krku. Niekto sedel chrbtom k nemu na gauči vedľa. Odzadu ho nepoznal, ale späť na poschodie ísť nechcel. Prisadol si a predstavil sa. Klamárka sa otočila, chvíľu na neho pozerala a nakoniec sa usmiala.
Začali kecať.
Začala klamať.