all that I've got

So deep, that it didn't even bleed and catch me
off guard, red handed now I'm far from lonely
Asleep, I still see you lying next to me
So deep, that it didn't even bleed and catch me (the used)

Zlý deň. Jedna z tých pavučín, keď nevieš ako von, kam ďalej, čím viac sa snažíš, tým viac sa zamotáš. Bojuješ s ňou, až kým sa nemôžeš ani pohnúť. Neostane ti iné ako čakať a dúfať, že sa niečo stane. Visíš v nej bezmocnejší ako novorodenec a nakoniec ochotný skloniť hlavu.

Niečo vrie pod povrchom a snažíš sa nevšímať si, až kým je neskoro a popáliš sa nielen ty, ale aj všetci, ktorí su príliš blízko. Sory nestačí a ty nemáš nič viac.

Musel som preč aspoň nachvíľu. Zapáliť cigaretu a zahasiť hlavu. Na konci ulice sa pri železničnej trati zvíjala úzka čerstvá asfaltová cesta. Odbočil som a našiel som to. Ticho a prázdno. Asfalt po pár metroch končil a nahradil ho hrubý štrk. Prešiel som mostom. Nekonečná cesta pokračovala medzi stromami a ja som kráčal ďaľej, netušiac kam. Potreboval som ju mať pod nohami aj v hlave. Tmu a neznámo. Bez času, oheň slabol. Šiel som ešte chvíľu, netuším ako dlhú. Zrazu som mal dosť. Chcel som odísť. Po ľavej strane sa vynorila jediná lampa a pod ňou chodník stúpajúci do kopca. Odhodil som x-tú cigaretu a zmenil smer. Z tejto strany som Vítkov nepoznal, ale keď ideš hore, skôr či neskôr skončíš na vrchole. O chvíľu bol predo mnou plot ohraďujúci reštaurovanú budovu. Obišiel som ho, až kým som nebol napravo od jazdca na koni. Žižka bol väčší ako obvykle, nasvietená a stará socha vyžarovala niečo zvláštne. Konečne som zastal a chvíľu mi oči nedokázali prejsť inam. Jeho hrdosť mi bola v túto noc úplne cudzia.

Sprava sa ozval šuchot. Postava v kapucni s esovitou chôdzou ma zbadala a zastala na mieste. Otočila sa a odišla, tak ako prišla. Závan alkoholu zavanul až ku mne. Ako som ju sledoval pohľadom, zbadal som v stromoch kamenný altán. Zišiel som k nemu a vošiel dovnútra. Oprel som sa o otvor v stene, ďalšia cigareta v ústach a Praha podo mnou. V noci bola krásne smutná a kľudná. Žiadni ľudia pobiehajúci ako mravce, striekajúc naokolo pot a stres, nestíhajúc termíny v diári.

Steny altánu boli zhora nadol počarbané odkazmi od narkomanov, turistov a deciek. Vyfúkol som dym a čítal čierne písmená napravo.

„KDYŽ SI NA DNE, NEVZDÁVEJ TO“

Konečne som cítil, že sú moje pery schopné pohybu.
Vytrhol som kus plechu z vrchu zapaľovača a začal rýpať ryhy do omietky o pár centimetrov nižšie.

„DÍK
JUNI“

Pomaly som začínal cítiť zimu. Čas vypadnúť.
Otočil som sa a začal som schádzať dole kopcom späť. Túto cestu som už poznal.
Možno preto si ju nepamätám. Stojím pred chladnými dverami a neviem čo bude za nimi.
Ani či držím správny kľúč. Mozog konečne rezignoval.


I'll be just fine, pretending I'm not
I'm far from lonely and it's all that I've got (the used)